Tak som vzala pár starých vecí, čo som napísala, že ich sem hodím ... Potom som vzala papier, že napíšem niečo nové ... lebo som nemala chuť dávať sem niečo staršie ... zdalo sa mi to príliš – neviem čo, proste príliš ...Tak, že niečo napíšem, ale napriek tomu, že sa mi v poslednom čase stalo veľa vecí (lepších i horších), napriek tomu, že mám chuť a vonku je odporné počasie – teda to pravé na písanie – nič ...
Kedysi som napísala báseň len tak, proste som si sadla za stôl, pozrela sa z okna a povedala si niečo v zmysle : „ A teraz budem kreatívna“. A bolo to ... No a na moje prekvapenie sem tam sa to i páčilo môjmu nekritickému publiku ... Teraz je to iné, ale o to ťažšie sa mi potom mojich malých, chorých výplodov vzdáva ... ale je to dobré?
A tak sa mi v mysli vynorila taká malá bilancia, tak si trošku zabilancujem, no a bude mať i toto možno nejakú chabú pointu ...
Veci sa dejú neustále ...
Asi nestíham spracúvať všetky tie podnety ...
Sem tam mám pocit, že všetko okrem školy sa rúca – a tak čakám, kedy sa zrúti i tá ...
Keď sa obzriem, zisťujem, že posledný rok ma sprevádza chaos ... a nie a nie ma opustiť ...
... a spievam si pieseň, ktorej nepoznám ani názov, nieto ešte text ...
Kam sa podejem, poberiem, posuniem toto leto?
Komentáre
v podstate
no toto
neboj