Vieš koľko je takých ako ty?
Vieš to? Vieš?
Nevieš, netušíš ...
Tisíce, státisíce ... milióny?
Nik ...
Pozri sa ... čo vidíš?
Nič, zase raz nič ...
Slepota, zaslepenie a nevôľa.
Radšej nič nevidieť ...
Veď čo, ak to vôbec nie je ružové ...
Čo, ak vôbec niet výnimočnosti ....
Koľko sa nás snaží niečo dosiahnuť, myslí si, že iba oni to dokážu, že pre nich je niečo určené. A potom príde pád z tých krásnych modrých výšin ... Kto sa dokáže pozbierať? A koľko krát? A možno raz nespadnúť?
Komentáre
krasne modre vysiny
existuje..
Ty ani zdaleka nie si vynimka:-)
A s pádom treba rátať vždy, preto, aby sme sa naučili oprašovať si kolená...